EROTICKÉ POVÍDKY

Erotické povídky povídka - Vianočná cesta

Úvod » Klasika » Vianočná cesta SK

Komentáře (0) | Doporučit | Tisknout | 684


Vianočná cesta



Ako armádny zamestnanec som bol veľakrát nahnevaný, že mi služobné úlohy narušili moje súkromné plány. Hlavne kým som bol slobodný, bol som poverovaný aj úlohami, ktoré zasahovali do doby mimo zamestnania. Také úlohy, najmä ak neboli veľmi dôležité, len zriedka plnili ženáči.
Tak sa mi stalo, že ma v druhom roku mojej služby (ešte za socializmu) poslali s dôležitými dokumentmi ako kuriéra na ministerstvo obrany. Cestovanie mi väčšinou nevadilo. Tentokrát som však mal úlohu plniť na Štedrý deň.
Cesta do Prahy prešla vcelku normálne. Môjmu nadriadenému sa podarilo zaistiť mi dopravu autom. Bolo to síce súkromné auto, ale jeho majiteľ bol kolega, ktorý býval kus za Prahou a cestoval na Vianoce domov. Späť som mal cestovať nočným rýchlikom. Na cestu som mal zaistené samostatné lôžkové kupé, pretože sa predpokladalo, že prinesiem iné (zrejme tajné) dokumenty. To sa nakoniec neuskutočnilo, pretože ich už odoslali iným spôsobom. Bol som tomu celkom rád, pretože som nemusel už ísť k útvaru, ale mohol som cestovať rovno domov. Uvažoval som, že si kúpim lístok na niektorý iný spoj - taký, ktorý odchádza skôr, ale domov by som aj tak prišiel až nad ránom. A pretože môj pôvodne plánovaný rýchlik pokračoval ďalej na východ a mal zastávku aj v našom meste, doplatil som si k lístku ešte rozdiel ceny a utešoval som sa, že z nepríjemnej povinnosti aspoň niečo málo vyťažím a v noci sa aspoň trochu vyspím.
Vlak mal odchod o 20,45 hod. Do jeho odchodu mi zostávalo niečo viac ako dve hodiny. Preto som sa prešiel ešte po Václavskom námestí. V tejto dobe na ňom už nebolo veľa ľudí, pretože obchody už boli väčšinou pozatvárané. Ale v jednej priľahlej uličke som natrafil na malý obchodík, kde sa ešte len chystali zatvoriť. Tu som si kúpil na cestu ešte nejaké sladkosti, minerálku a poviedkový časopis, ktorý mal na čelnej strane fotografiu ženy ležiacej na posteli v spodnom prádle.
Chvíľu som sa ešte prechádzal po námestí a potom som šiel na stanicu. Mal som šťastie. Keď som prišiel na stanicu, súprava už bola pristavená, takže som sa rozhodol ďalšie čakanie tráviť už vo vlaku. Vyhľadal som môj vagón a vyšiel po schodíkoch dnu. Vo vozni bolo ako prvé kupé sprievodcu, ktorý pri nástupe skontroluje cestovný lístok a vydá lôžkoviny. Toto kupé bolo otvorené, takže som šiel k nemu. Vnútri bola mladá sprievodkyňa. Keď ma zbadala, usmiala sa a privítala ma akoby naučenými slovami:
"Dobrý večer a príjemné sviatky. Som rada, že mi moju službu spríjemní taký mladík, ako vy. Predbežne ste jediný cestujúci v tomto vozni, ale súčasne to pre mňa znamená, že tu nebudem sama. Tu sú vaše lôžkoviny. Prajem vám príjemnú cestu."
Priznám sa, bol som trochu v pomykove, pretože sa mi nestávalo, aby ma vo vlaku tak milo vítali. Naviac ma zaskočilo, že sprievodkyňa je taká mladá a pekná. Železničiarska uniforma jej veľmi pristala. Pod rozopnutým sakom mala bielu blúzku. Pod ňou jej presvitala podprsenka, ktorá prsia iba podopierala zospodu a bola vykrojená tak, že pri jej okrajoch bolo vidieť kúsky hnedých dvorcov na každom prsníku. Prsia nemala veľmi veľké, ale ani malé - také "akurát do ruky" - no dosť ich zvýrazňovalo to, že bola štíhla a mala úzky pás. Štíhlu postavu zvýrazňovala aj úzka, ale nie veľmi tesná sukňa, ktorá pravdepodobne pôvodne nepatrila k uniforme, alebo si ju upravila, pretože spodný okraj mala dosť vysoko nad kolenami. Na prvý pohľad sa mi zapáčila.
Vzal som si veci, ktoré mi podávala a prešiel som do svojho kupé. Bolo tu teplo, preto som otvoril okno, aby sa mi vnútri vyvetralo, kým si pripravím všetko ostatné. Potom som sa prezliekol, uložil som si veci, pripravil som si lôžko na spanie a uvažoval som čo ďalej. Aby mi nebolo v noci teplo, mal som oblečený iba domáci úbor, to je ľahké tričko a teplákové nohavice. Preto som už nemohol ísť z vlaku von. Nakoniec - kam by som šiel. Takže som sa rozhodol, že si ešte raz obzriem sprievodkyňu a potom zaľahnem, prípadne si niečo najskôr prečítam.
Vyšiel som z kupé s pocitom, že robím niečo zakázané alebo niečo, čo by som robiť nemal. Vydal som sa smerom k otvoreným dverám kupé, v ktorom bola "Ona". Aj keď som sa pohrával s myšlienkou nadviazať s ňou rozhovor, nakoniec som na to nenabral odvahu a rozhodol som sa, že iba prejdem popred dvere do chodbičky a po chvíli sa vrátim späť a pritom vždy nakuknem dnu. Keď som prechádzal okolo dverí, sedela na lavici pootočená smerom ku dverám a sklonená nad nejakými papiermi. Sako už odložila a vrchné dva gombíky na blúzke mala rozopnuté. Okraj blúzky jej visel tak, že odhaľoval prsia, ktoré akoby už - už mali vypadnúť z košíkov podprsenky. Pomaly som prešiel ďalej, ale pohľad som do poslednej chvíle nemohol od tej krásy odtrhnúť. V chodbičke som sa snažil otvoriť dvere, ktorými sa prechádza do susedného vozňa, ale boli zamknuté. Vydal som sa preto na cestu späť. Keď som opäť prechádzal popred jej kupé, šiel som veľmi pomaly, aby som mal dosť času znovu si vychutnať ten výhľad. Asi môj pohľad cítila, pretože zodvihla hlavu a usmiala sa na mňa. Pritom mi poskytla ešte lepší výhľad, pretože jej do otvorenej časti blúzky padlo viac svetla. Aj ja som sa usmial a pokračoval som do svojho kupé.
Sadol som si na lôžko a nadával som si aký som cvok. Taká príležitosť a ja sa nezmôžem ani na slovo. Namrzený som sa vyzliekol a len v slipoch a v tričku som si ľahol a skúšal som zaspať. Na spanie som však bol príliš rozrušený. Takže som vybral z kabely časopis a začal som ho čítať. Spočiatku som sa ťažko sústreďoval aj na čítanie, ale potom som zistil, že poviedky majú erotický obsah a čítanie ma zaujalo natoľko, že som ani nezbadal ako ubehol čas do odchodu vlaku. Že odchádzame som zistil až keď pod oknom môjho kupé zapískal výpravca. Vtedy som vstal a otvoril okno, aby som ešte raz pozrel na nástupište. Vo dverách nášho vozňa stála "Ona", zamávala a zatvorila dvere. Výpravca zodvihol "plácačku" a vlak sa dal do pohybu. Ja som zatvoril okno a pustil som sa znovu do čítania.
Poviedka slušne gradovala, moje predstavy pracovali a úmerne reagovalo aj moje telo. Stiahol som si slipy ku kolenám a počas čítania som sa pohrával so svojím stoporeným údom. Vtom sa ozvalo zaklopanie a otvorili sa dvere. Len tak - tak som sa stihol prikryť dekou, ktorú som našťastie predtým iba odhrnul k stene. Keby som tak ležal navrchu, asi by som to nestihol. Vošla "Ona". Jej prvý pohľad smeroval k môjmu rozkroku a mierny úsmev na tvári naznačoval, že asi tuší o čo tu ide. Vzápätí sa mi pozrela do očí a milým hlasom, aj keď trochu rozpačito spustila:
"Prepáčte, že ruším, ale samej je mi otupno. V celom vozni sme iba my dvaja. Ďalší cestujúci nastúpia až v Brne. Tak som si povedala, že vzhľadom na to, aký máme obaja údel v tento sviatočný večer, tak že by sme sa mohli trochu porozprávať. Na Štedrý večer by ľudia nemali byť sami."
Najskôr mi bolo trochu ľúto, že ma odtrhla od rozčítanej poviedky, ale potom som si povedal, že to dočítať môžem kedykoľvek, ale s ňou môžem byť iba teraz.
"Nech sa páči," povedal som a chcel som sa podať, aby si mohla sadnúť ku mne na lôžko. Avšak, keď som sa pohol, priľahol som deku, a ako som sa posúval, nechtiac som odokrýval môj, síce už trochu povädnutý, ale stále dosť veľký, úd. Uvedomil som si to až keď sa opäť pozrela do tých miest.
"Nemusíte sa mi uhýbať. Tak by sme na seba dobre nevideli," povedala. "Ja si sadnem sem na umývadlo." A sklopila dosku na umývadlo, čím v rohu kupé vznikol akýsi „stolík“, a na ten si sadla. Celé to trvalo iba krátko, preto sa mi za tú dobu nepodarilo celkom vytiahnuť deku spod seba a riadne sa prikryť. Deka síce cezo mňa visela, ale medzi jej okrajom a lôžkom zostal kúsok priestoru, ktorým bolo vidieť moje telo. To som však zistil až neskôr. Teraz som bol zaujatý jej činnosťou.
Keď si sadala, okraj úzkej sukne sa napol, mierne sa vyhrnul a spod sukne jej zasvietili biele krajkované nohavičky. Zložila si síce ruky do lona, ale v priebehu rozhovoru gestikulovala, občas si prehodila nohu cez nohu a to boli chvíle, keď znovu, a stále viac, odhaľovala svoj rozkrok, pretože sukňa sa jej pritom vyhrnula vždy o kúsok vyššie. Ja som sa neubránil a stále častejšie som sa tam pozeral. Okraj jej sukne už iba symbolicky zakrýval nohavičky a ak nemala práve ruky na stehnách, nič nebránilo vidieť, ako jej chĺpky v rozkroku presvitajú cez čipku a tlačia sa okolo okraja nohavičiek von. Tie pohľady ma natoľko vzrušovali, že sa môj úd začal znovu prebúdzať a rásť.
O čom sme hovorili už ani presne neviem. Hovorila viac ona, ako ja, ale mne to nevadilo. Aspoň som mal viac času si ju obzrieť a nemusel som toľko skrývať vzrušenie v hlase. Počas toho ako rozprávala mi väčšinou vykala, ale občas mi aj tykala. Až sa nakoniec zarazila a povedala:
"My sme si vekovo dosť blízki. Čo keby sme si tykali ? Aj tak sa stále mýlim, chvíľu používam vykanie a chvíľu tykanie."
Vtedy som si uvedomil, že jej opäť pozerám medzi nohy a predstavujem si, čo sa skrýva pod nohavičkami. Povedal som, že súhlasím. Zdvihol som zrak a zistil som, že ani ona už nepozerá mne do očí, ale do tých častí, kde som predpokladal, že mám zakrytý rozkrok. Keď som sa pozrel dolu zistil som, že nie som celkom zakrytý a kus môjho, teraz už celkom stoporeného údu trčí spod deky von.
"Vieš, čo? Ja tu mám fľašu šampusu. Prinesiem ju, nech tu nesedíme tak nasucho a pripijeme si aj na to tykanie," povedala a zošmykla sa z umývadla dole. Súčasne sa ozval zvuk, ako by sa trhala látka a ona zjajkla. Nevedel som, čo to bolo, lebo keď odchádzala pozeral som za ňou a sukňu mala celú.
Keď vyšla von rýchlo som vyliezol spod deky, natiahol slipy aj tepláky a trochu urovnal lôžko. Netrvalo dlho a dvere sa znovu otvorili. V náručí niesla igelitovú tašku, v ktorej sa črtali obrysy fľaše a nejakých ďalších predmetov. Blúzku mala vytiahnutú zo sukne a rozopnutý mala na nej aj spodný gombík.
"Vieš čo? Keď som zliezala z toho umývadla, tak som sa zachytila o obrubu na doske a porezalo ma to na nohe kdesi na zadku. Smola je, že si na to dobre nevidím ani nedočiahnem, a dosť mi to krváca. Mohol by si mi to, prosím ťa, trochu vydezinfikovať a prelepiť leukoplastom?", povedala a už vyberala z igelitky veci na ošetrenie rany.
"Dobre. Skúsim to," odpovedal som. Vzal som vatu a peroxid, čo mi podávala a postavil som sa k stene. Ona sa rozkročila a predklonila sa tak, aby sa mohla oprieť rukami o lôžko. Ja som si kľakol na jedno koleno za ňou a pozrel som jej na nohu. Po vnútornej strane stehna jej stekal tenký pramienok krvi. Začal som jej ho utierať vatou, ale nevidel som dobre odkiaľ krv vyteká. Preto, keď som si vymieňal tampón, som sa jej spýtal, či jej môžem vyhrnúť sukňu. "Vieš čo? Dám si ju radšej dole, aby sa mi neumazala od krvi", povedala a ľavou rukou si rozopla gombík a zips na sukni.
Zostal som zatiaľ stáť a sledoval som, čo robí. Keď sa postavila, bola tak blízko, že sa mi zadkom mierne oprela o úd. Aby sme sa nedotýkali, urobil som malý krok dozadu, ale zastavila ma stena. Keď si vyzliekala sukňu, trochu sa predklonila a znovu sa svojím zadkom dotkla môjho údu. Zjavne sa jej táto hra zapáčila. Ja som už nemal kam ustúpiť, a ona si len pomaly sťahovala sukňu. Stále viac sa pritom predkláňala a v rytme kolísania vozňa trela svoj zadok o môj úd.
Keď si stiahla sukňu dolu a chcela z nej vystúpiť, mierne sa pootočila. Pravou rukou si pridŕžala sukňu a ľavou sa chcela pridržať mňa. Vtedy vlak práve prešiel cez výhybky a ona stratila rovnováhu. Ruku nestihla zodvihnúť tak, aby sa chytila mojej ruky. Pritlačila sa na mňa a chrbtom ruky sa mi oprela o úd, ktorý sa opäť plnil krvou a tvrdol. Chcel som ju zachytiť, preto som zodvihol obidve ruky k nej. Jednou rukou som ju pridržal zozadu okolo ramien. Moja druhá ruka pristála tesne pod jej prsiami tak, že sa ich trošku dotýkala. Bol som ako v ohni. Zostalo mi teplo, po chrbte mi začali stekať kvapky potu a ruky aj nohy sa mi začali chvieť.
Keď si stiahla sukňu, položila ju na lôžko, narovnala sa a otočila sa tvárou ku mne so slovami: „Prepáč. Nechcela som ťa dostať do rozpakov. Napriek situácii, do ktorej som sa dostala, musím priznať, že sa mi páči ako ťa vzrušuje pohľad na mňa. Ale poďme to dokončiť," povedala. Otočila sa a znovu sa predklonila, aby som mohol pokračovať v ošetrení jej rany.
Už pri tom dotyku, keď som ju zachytil sa mi to zazdalo a teraz, pri pohľade na jej hruď, som si uvedomil prečo držala igelitku v náručí, keď vošla do kupé. Pod blúzkou jej presvitali bradavky so širokými tmavými dvorcami a vystúpenými hrotmi, ktoré igelitkou zakryla. Asi som si nemal hneď všimnúť, že si dala dolu podprsenku.
Dotyk s jej telom bol elektrizujúci. Pekné nohy, vystupujúce z krajkovaných nohavičiek, spod ktorých vykúkali tmavé chĺpky a pod ktorými sa črtala oblina stydkých pyskov. O kúsok vyššie bolo pod previsnutou blúzkou vidieť dve pevné pologule pekného poprsia. To všetko ma vzrušovalo tak, že môj úd vytvoril na teplákoch malý stan. Takmer som zabudol, k čomu som sa podujal.
Rana, ktorá spôsobovala krvácanie, síce nebola hlboká, ale bola dosť dlhá. Začínala kúsok od okraja sukne a končila pod roztrhnutými nohavičkami (to bol asi ten zvuk trhanej látky) na obline zadku, mierne stočená dovnútra rozkroku, pár centimetrov bokom od konečníka.
Utrel som krv, ktorá jej stekala po vnútornej strane stehna. Keď som jej utieral miesta v rozkroku, musel som jej druhou rukou trochu odtiahnuť natrhnuté nohavičky. Neubránil som sa, aby som sa jej nedotkol aj na iných miestach a palcom som sa jej oprel o nohavičky v miestach, kde ich vytláčali vonkajšie okraje vagíny.
To, čo povedala a urobila, keď si vyzliekala sukňu, spôsobilo, že zo mňa spadli zábrany a tréma. Opäť som jej utieral ranu vatou namočenou do peroxidu, pričom som jej odtiahol okraj nohavičiek od rany tak, že som videl a dotýkal som sa ružovej kože na jej štrbinke. Súčasne som obdivoval aj jej prsia. Robil som to s takým úsilím, že som si ani neuvedomil ako som potiahol a trhlina na nohavičkách sa opäť trochu zväčšila. Keď to zacítila, povedala: „Ak ti zavadzajú aj nohavičky, tak mi ich stiahni.“ Opatrne som jej stiahol nohavičky a keď som ich odkladal k sukni, ľahla si na lôžko a zodvihla nohy, pokrčené v kolenách, nad seba. „Nebudeš na to takto vidieť lepšie?“
Mal som pocit, že sa mi to všetko iba sníva. Predo mnou na lôžku leží pekné, takmer vyzlečené dievča, ktoré malo tú smolu, že sa poranilo tak, že si ranu sama nedokáže dobre ošetriť a preto sa musela vyzliecť. A hoci sa vlastne ani nepoznáme, ukazuje mi svoj najvzácnejší poklad.
„Mohla by si sa otočiť na druhú stranu? Tak ti nebude na tú ranu padať tieň.“
Keď sa otočila a ja som sa nad ňu sklonil, prešla mi rukou po vnútornej strane nohy od lýtka až na stehno. Tu sa na chvíľu zastavila, ale keď videla že proti tomu nič nemám, pokračovala pomaly vyššie, až kým sa jej ruka nezastavila na mieste, kde mi tepláky nadvihoval môj úd.
„Zdá sa, že to je pekný macek. A čo keby si si dal dolu tepláky, aby som aj ja niečo mala z toho vzrušovania?“, povedala.
Mala pravdu. Ona tu leží a odhaľuje mi najintímnejšie časti svojho tela, kým ja sa pri nej vzrušujem, ale zostávam oblečený, takže ona vidí iba obrysy môjho tela.
„Máš pravdu,“ povedal som a stiahol som si tepláky, takže som zostal v tričku a v slipoch plavkového strihu, spod ktorých sa snažil dostať von môj stoporený úd. Potom som vzal do ruky vatu a peroxid, aby som dokončil ošetrenie. Ono vlastne už ani nebolo čo ošetriť. Rana nebola hlboká. Prestala krvácať a pomaly zasychala. Avšak keby som to povedal, riskoval by som, že sa zbavím možnosti ešte sa trošku pobaviť prehliadkou s akoby náhodnými dotykmi jej tela.
Postavil som sa bokom k jej rozkročeným nohám a začal som ju znovu „ošetrovať“. Keď som sa zohol, aby som ju poutieral vatou, jednou rukou som jej jemne odtlačil poranenú nohu stranou. Druhú ruku som akoby náhodou položil na druhú nohu tesne vedľa vagíny tak, že som mal palec položený cez jej horúcu štrbinku. Trochu som rukou aj palcom pohyboval, akoby som si hľadal čo najlepšiu polohu. Moje vzrušenie stúpalo a podľa jej dychu som usudzoval, že ani ona nezostáva chladná.
„Ale mne to takto nestačí,“ povedala a nečakala ani chvíľu. Stiahla mi slipy, vyslobodila môj úd a nadvihla sa, aby ho dočiahla ústami.
Už nešlo o ošetrovanie. Boli sme vzrušení vzájomnými dotykmi a pohľadmi na telo toho druhého. Posunul som sa preto vyššie; tak, aby ona ústami pohodlne dočiahla na mňa, a aj ja aby som jazykom pohodlne dosiahol na jej štrbinku. Najskôr som si ju dôkladne poobzeral a súčasne som všetky miesta, ktoré som skúmal, jemne hladil rukami. Ružové pysky sa jej rozkročením nôh otvorili a odhalili malé pysky, medzi ktorými ústila pošva vagíny. Mali svetlejšiu ružovú farbu a zásluhou rastúceho vzrušenia zvlhli. Rukami som prechádzal po vnútornej strane jej stehien. Postupne som pohyb smeroval bližšie k jej jaskynke. Čím som bol bližšie, tým viac som cítil ako rastie jej vzrušenie. Spočiatku aj ona iba prstami hladila okolie môjho penisu. Postupne sa dostala na varlatá a neskôr vzala do ruky samotný penis. Prstami jemne stiahla predkožku, potom pokračovala ku koreňu penisu a späť. Tieto pohyby opakovala, najskôr jemne prstami, neskôr dlaňou obopnutou okolo môjho údu. Čím viac rástlo jej vzrušenie, tým rýchlejšie boli jej pohyby a silnejší stisk dlane na mojom úde.
Keď som sa dotýkal okrajov jej štrbinky, nadvihla zadok a ešte viac sa otvorila. Medzi pyskami som spozoroval vystúpený pošteváčik. Položil som naň prsty a jemným krúžením som ho začal dráždiť. Jej dych bol čoraz hlbší a nepravidelnejší. Po chvíli som sa sklonil a začal hladiť jej pošteváčik jazykom. Rukami som blúdil po okolí konečníka a po okrajoch vagíny. Potom som prstami ešte viac otvoril jej štrbinku a jazykom vošiel dovnútra. Podľa kŕčovitých pohybov jej rúk v mojom rozkroku som usúdil, že jej vzrušenie sa blíži k vrcholu. Vysunul som jazyk ako najviac som mohol, zastrčil jej ho do vagíny a potom som ním pohyboval vo vnútri, ako pri súloži údom. Zrazu mi nohami zovrela hlavu, rukami ma chytila za boky a s hlasným vzdychaním niekoľkokrát nadvihla zadok, ako keby prirážala pri súloži. Nakoniec pritlačila svoje lono k mojej tvári a, prehnutá ako luk, zostala niekoľko sekúnd bez pohybu. Len z úst jej vyšiel tiahly slastný vzdych. Keď sa opäť uvoľnila, pochopil som, že dosiahla vrchol. Najskôr mi prišlo ľúto, že ma prestala dráždiť, keď vrcholila, a preto som ja neskončil. Vzápätí som si uvedomil, že takto mám šancu urobiť jej to znovu, ale urobím to iným spôsobom.
Postavil som sa vedľa lôžka a pozeral na ňu. Na tvári jej pohrával šťastný úsmev. Chytila ma za stehno a posadila sa tak, aby mala hlavu pri mojom úde. Ešte stále bol stoporený. Vzala ho do úst a znovu ho začala dráždiť. Bolo to príjemné, ale ja som dostal veľkú chuť niečoho sa napiť. Nakoniec, načo priniesla ten šampus? (Moja minerálka by určite v tejto chvíli nebola najvhodnejšia.) Preto som chytil jej hlavu, jemne som sa odtiahol, kľakol si na jedno koleno a dal som jej dlhý vášnivý bozk.
„Čo, keby sme si niečo vypili?“, povedal som. „Tuším si si chcela so mnou potykať.“ Obaja sme sa zasmiali, lebo sme si uvedomili, čo sa pred chvíľou udialo, hoci sme sa navzájom ešte nestihli ani predstaviť.
"Máš pravdu," povedala a natiahla sa k igelitke. Vybrala fľašu a podala mi ju. Kým som ju otváral, vybrala z igelitky ešte dva malé poháriky na kávu z kávomatu.
„Dúfam, že ti nebude vadiť, ak nebudeme piť zo skla,“ povedala.
„Prečo by malo. Nie sme v nóbl spoločnosti. A takto aspoň nebudeme tak rýchlo piť.“ Usmial som sa, otvoril fľašu a nalial z nej do pripravených pohárikov.
„Takže – ja som Milan,“ predstavil som sa.
„Ja som Monika. Ahoj.“ Pristúpila ku mne a dala mi bozk. Nie zdvorilostný, ako pri bežnom predstavovaní. Bozk, pri ktorom som cítil jej jazyk v mojich ústach, pričom sa opäť pritlačila na mňa celým telom. Opätoval som jej úsilie a tiež som sa na ňu pritlačil. Môj bojovník na to zareagoval tým, že už znovu vstával. Zjavne sa jej to páčilo a svojím lonom krúžila po mojom lone. Ale pretože sme mali obaja voľnú iba jednu ruku, nemohli sme dostatočne vychutnávať telo toho druhého. Preto sme na chvíľu od seba kúsok odstúpili a vypili sme víno z pohárikov.
Ešte som odkladal poháriky na „stolík“, keď ma zozadu znovu objala. Jedna jej ruka ihneď vošla do môjho rozkroku a začala mi masírovať úd. Druhou rukou mi hladkala brucho a prsia, a ústami ma bozkávala na chrbte. Bolo to príjemné, ale bál som sa, aby som neskončil skôr než bude treba, preto som sa otočil, Rozopol a vyzliekol som jej blúzku, pričom som jej nežne pohladkal prsia a ústami som sa pomaznal so vztýčenými bradavkami. Medzitým ona stiahla zo mňa tričko a rukami jemne kĺzala po mojom chrbte až na jeho dolný koniec.
Položil som ju na lôžko a postupne ju bozkával a hladil po celom tele. Keď som sa opäť dostal k jej jaskynke, vzrušene povedala: „Chcem ťa!“. Uvedomil som si, že nemám so sebou ochranu. Preto som sa spýtal: „Nebude ti vadiť, ak ti to potom vystriekam na prsia ?“
„Nemusíš sa báť. Mám Danu.“ Na to som si ľahol medzi jej rozkročené nohy, položil som svoj úd na ochlpenie v jej rozkroku a pomaly som ním prechádzal po štrbinke. Bola taká vzrušená, že sama rukou nasmerovala môj úd na okraj svojej dierky. Jej pošva bola mokrá a vďaka doširoka otvoreným nohám som do nej bez problémov vkĺzol. Aj ja som už bol silno vydráždený. Rýchle prírazy by znamenali aj môj rýchly koniec. To som nechcel. Preto som do nej vnikal len pomaly a keď som bol na krajíčku jej jaskynky, vždy som urobil niekoľko krátkych pohybov, aby som jej podľa možnosti dráždil klitoris. Veľmi mi to nepomáhalo, lebo som cítil slabé šteklenie vo vajíčkach, a to bolo predzvesťou, že už čoskoro skončím. Našťastie, aj ona už bola takmer na vrchole. Sama začala pohybovať panvou proti môjmu údu. Jej pohyby boli čoraz prudšie a navyše rukami tlačila môj zadok proti jej telu. To spôsobilo, že som môj koniec už nedokázal oddialiť. Opätoval som jej prudké pohyby a po niekoľkých prírazoch som jej začal striekať semeno do vagíny. Neviem, či to zacítila - ale skôr aj ona dosiahla vrchol - pretože (hoci som neprestal prirážať) sa kŕčovite prehla, rukami sa na mňa celou silou pritlačila a vydala niekoľko zvukov, ktoré zneli ako tlmené výkriky alebo slastné vzdychy. Ešte takto spojení sme si vymenili miesta. Monika si ľahla na mňa tak, aby môj pomaly ochabujúci úd zostal v jej dierke. V tejto polohe sme chvíľku zostali bez pohybu a obaja sme bez slova vychutnávali okamihy naplnenej rozkoše, až kým sa môj úd nezmenšil natoľko, že sa sám vytiahol z dierky von.
Bolo to nádherné. Chcel som jej to povedať, ale nevedel som nájsť slová. Nakoniec som usúdil, že najlepšie bude vyjadriť sa čo najstručnejšie.
„Ďakujem. Bolo to úžasné. Veľmi sa mi to páčilo“, povedal som a pobozkal som ju na ústa.
„Aj mne sa to páčilo,“ povedala a usmiala sa na mňa. „Ďakujem ti za najkrajší darček, aký som od teba mohla na Vianoce dostať.“
Znovu som nalial šampus do pohárikov a jeden som podával Monike, aby sme si vypili. Stále sa usmievala a povedala:
„Vieš čo? Nechce sa mi vstávať. Skús mi to pomaly lievať do úst.“ Vypil som svoj pohár, pristúpil som k nej a začal som jej liať víno do otvorených úst. Nie všetko sa mi však podarilo priamo do úst trafiť. To jej prišlo smiešne, zasmiala sa a aj víno, ktoré mala v ústach si vyprskla na prsia.
„Toho by bolo škoda,“ povedal som, zohol som sa a začal som jej víno z hrude lízať a vysávať ústami. Samozrejme, že nezostalo iba pri víne. Pokračoval som aj na miestach, kam sa víno nedostalo.
Netrvalo dlho a môj úd začal opäť rásť. Bohužiaľ, naše maznanie sme boli nútení prerušiť. Prichádzali sme k Brnu, kde Monika musela skontrolovať a obslúžiť nových cestujúcich a naviac musela asistovať pri vypravovaní vlaku zo stanice. Preto sme sa umyli a obliekli. Lepšie povedané, ona si obliekla blúzku a sukňu, pod ktorými nič nemala. Počítala s tým, že pri príchode do stanice si v služobnom kupé oblečie ešte sako. Ja som zostal holý.
Do príchodu do Brna sme sa pôvodne chceli iba rozprávať, ale väčšinou bozkávali a hladili rukami. Ja som prstami vyhľadal jej pošteváčik a jemne som ho trel. Občas som zašiel rukou nižšie a prostredný prst som jej zasunul do štrbinky. Cítil som, že je stále vlhká a pripravená na súlož. Ani Monika neodolala pokušeniu a dlaňou prechádzala po vnútornej strane mojich stehien a okolo koreňa penisu, ktorý bol pod vplyvom jej dráždenia opäť v pozore. Zohla sa k nemu a začala ho jemne lízať a cucať. Pohybovala hlavou hore a dolu tak, ako keby sme súložili a jazykom dráždila špičku môjho údu. Vo vajíčkach som pocítil šteklenie – dôkaz toho, že semeno sa začína tlačiť von.
Myslel som, že si ho nechám „vyfajčiť“, keď vlak spomalil a zastavil niekde na okraji Brna a čakal na voľno. Prerušil som naše mazlenie. Vstal som a povedal:
„Poď ešte zozadu. Možno to stihneme. Ak nie dokončíme to potom.“
Keď sa postavila a predklonila, otočená k lôžku, vyhrnul som jej sukňu a vsunul nedočkavého „bojovníka“ do mokrej štrbinky. Aj Monike sa to páčilo, pretože pri každom príraze vydávala slastný vzdych. Hlasitosť jej vzdychov stúpala, až to boli takmer výkriky a toto počínanie urýchlilo aj moje vyvrcholenie. Práve, keď som už nedokázal oddialiť koniec a začal som striekať do jej vnútra, dal sa do pohybu aj vlak. Oprel som sa o Moniku a snažil sa vytlačiť posledné kvapky semena v jej pošve. Zároveň som jej vsunul ruky pod blúzku a jemne ju hladkal po brušku a po prsiach.
Spamätali sme sa v poslednej chvíli. Rýchlo si umyla rozkrok a utrela sa o moju plachtu. „Pre istotu si natiahnem aj nohavičky, aby mi to náhodou nezačalo stekať po nohách, keď to budem najmenej potrebovať,“ povedala, rýchlo sa upravila a vybehla von. Cez odchýlené dvere som pozeral za ňou. Keď vlak zastavil v stanici, s úsmevom na tvári, zapínajúc si sako, vyšla zo služobného kupé.
Za Brnom si prišla pre zbytok vecí a povedala mi, že do nášho vozňa nastúpilo sedem cestujúcich a medzi nimi aj revízor. Ten síce šiel na kontrolu po súprave, ale veci má v tomto vozni, takže bude väčšinu času tu. Preto sa mi Monika nebude môcť už venovať. Dali sme si vášnivý bozk, pri ktorom pohladkala môjho „utešiteľa“.
„Veľmi sa mi to páčilo. Skutočne. Ak sa bude dať, ešte prídem. Zatiaľ ahoj.“ S týmito slovami odišla. Bohužiaľ, už sa jej nepodarilo prísť za mnou. Zbytok cesty som väčšinou preležal na lôžku a spomínal na to, čo som v uplynulých hodinách prežil. Keď som mal vystúpiť, šiel som sa s ňou ešte rozlúčiť. Oblečená a neprikrytá ležala na lôžku vo svojom kupé. Keď ma zbadala, nadvihla hlavu a vzoprela sa na lakti jednej ruky. Súčasne pokrčila jednu nohu v kolene, kým druhú nechala natiahnutú. Keď sa kolenom pokrčenej nohy oprela o stenu kupé, sukňa jej trochu skĺzla po stehne pokrčenej nohy a mne tak opäť poskytla výhľad do najintímnejších miest svojho tela. Už bola prezlečená. Oblečené mala čierne nohavičky a keď som prišiel bližšie, zistil som, že už má oblečenú aj podprsenku.
Vošiel som dnu a zatvoril dvere. Sadol som si k nej, na kraj lôžka, chytil jej hlavu do dlaní a pobozkal som ju. „O chvíľu som doma,“ povedal som a kým som hľadal ďalšie slová prechádzal som pomaly rukou po oblinách jej tela. Keď som jej vložil ruku medzi nohy, cítil som ako sa pritlačila k mojej dlani.
„To, čo sme túto noc prežili, bolo pre mňa nádherné,“ pokračoval som.
„Aj pre mňa. Rada by som si to zopakovala,“ povedala, chytila moju ruku, odhrnula si okraj nohavičiek a priložila moje prsty na svoju štrbinku. Bola horúca, trochu vlhká a mierne pootvorená. „Celú dobu, čo tu takto ležím, si v mysli znovu premietam tie chvíle od Prahy po Brno,“ pokračovala.
„Škoda, že musím vystúpiť. Dúfam, že sa ešte niekedy stretneme, ale tak, že budeme mať na seba viac času.“ S týmito slovami som vstal a zohol som sa k jej rozkroku. Najskôr som ju pobozkal na štrbinku, potom som jazykom po nej prešiel zhora dolu, pričom som sa snažil vniknúť jazykom medzi pysky, ako najviac sa dalo. Keď som zacítil jej ruku medzi mojimi nohami, uvedomil som si, že som opäť vzrušený. Keby sme takto pokračovali, asi by to dobre nedopadlo. Preto som sa otočil znovu k jej hlave a pobozkal som ju na ústa. „Ďakujem za všetko. Maj sa krásne.“ Nato som vstal na odchod. Medzi dverami som sa ešte raz otočil a usmial sa na ňu : „Ahoj.“


Autor Teofil 11.2.2005
Povídky od autora: Teofil
přečtena: 6519 x
Průměrná známka: 2.85 tři po 120 hlasováních.
Ohodnoť povídku: 1.jedna 2.dvě 3.tři 4.čtyři 5.pět

Vianočná cesta
Copyright (c) 2004 - 2017 | Sex-Town LTD | Erotické povídky Všechna práva vyhrazena.

TOPlistTOPlist